Hrady

sú opevnené, vývojom sa meniace panské sídlo.

V stredoveku hrady slúžili na obranu hraníc krajiny, ochranu a stráženie komunikácií, mýt, feudálnych majetkov a plnili tiež funkciu administratívnych centier a sídiel zemepánov.

Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky vpád v roku 1241, ktorému odolali len

pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľ Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov v strednej Európe. V tomto období vznkli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad, Slanský hrad a i.) alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský,Bratislavský Spišský).

V 14. - 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad, Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň, Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky, Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík).